FALKOVINY 3

TATRY

Päť písmenok a tak veľké sú tie naše hory, tie naše Vysoké ale aj Nízke Tatry.

Každá hromadka kamenia, každý kopček, štít má svoje meno. Je to krásne, lebo čo nemá svoje meno, tak nie je. Ťažko sa potom oddeľuje zrno od plevelu a v tych našich horách je tých štítov 134, čo je dosť veľká hromadka kamenia a každá stojí za to, poznať ju po mene a vyliesť na ňu. V tejto ponuke je čisto turisticky sprievodca, nie lezecky.

Ale musím sa tu priznať, že aj keď som človek z pod Tatier, nepoznám tie štíty po mene, neviem čo je čo a ako sa menuje. Hambím sa za to a aj keď vlastním hromadu zaujímavých kníh o tych našich krásnych prekrásnych štítoch tatranských, rád idem s niekym, čo mi ukáže a povie ktorý kopček,  štít, sa ako menuje. Samozrejme tie hlavné a najznámejšie poznám, no také kadejaká popri nich veru nie a tento program krásne ukazuje presný popis každého kamienka čo má svoje meno. V ponuke je aj super kvíz, skúšal som a stále som to mal za 3, takže až tak blbý niesom a čo to poznám.

Niečo o mne a o Tatrách si môžeš pozrieť tu : /clanky/nieco-o-mne/ta3.html a teraz si kliknu tu nižšie a si v tom svete tatranskom

http://www.goat.cz/index.php?path=VysokeTatry_Vrcholy_Vrcholy

keď sa už túlam v tych Tatrách,

rád ich fotím a je to blbé, keď neviem čo je na tych fotkách

a pripajam jednu poviedku

O TATRANSKÝCH OBROCH

Kde bolo, tam bolo, u nás to veru bolo. Žili tu dávno strašne dávno obri,

cez deň sa len prechádzali kade tade obrovskými krokmi hore dole...

Však v tom čase bolo sLOVEnsko obrovské a to dnešné by na ich prechádzky

veru bolo malé. Však urobili krokov pár na sever a raz dva boli pri mori

no keď sa rozhodli kráčať na juh, zaraz boli až pri Dunaji....

K spánku sa noc čo noc ukladali k tatranskej riečke čo dlho meno nemala,

ale raz  kym šli spať, zišlo im na um, že si svoje zafúľané košele vpláchajú

v tej riečke, videli to na svojích prechádzkach, lebo už vtedy žili na svete ľudia

a obri sa od nich všeličo učili a tak si v ten večer šli košele poprať a riečka je

od tej chvíli Poprad....

Raz keď sa tak prechádzali, napadlo ich, že na severe je more a na juhu iba blato,

tak nabral ktorýsi obor do úst vodu z mora, urobil pár krokov, vypľul ju do blata

za Dunajom a ľudia mohli ryby chytať v jazere....

Obri zavídeli ľuďom ako krásne pri robote spievajú, no nikdy sa to nenaučili, zato

rátať vedeli veľmi dobré, vždy pred spaním len tak rátali a rátali a rátali dve na tri

a raz sa zabudli prebudiť a stali sa z nich Tatry....

Tam kde dnes sú Vysoké Tatry tak spia dospelí obri a kde Nízke Tatry sú, tam spia

ich deti. Aj Vysoké aj Nízke Tatry sú z kameňa, lebo obri spia,

akoby kameň hodil do vody.

Tuším sa obri už nikdy neprebudia a pod tatrami žijú už len obyčajní ľudia

ale jedno sa nezmenilo – sedliak aj dnes orie, seje a dorába chlieb

aby mali čo jesť aj tí, ktorí nepracujú a tí, čo sa nechávajú živiť, lebo si myslia,

že sú obri, a nie sú!

Dokedy ich chcete kŕmiť, ľudia dobrí?

 110508 pfč/lf

pfč + tramtária + čiMči - sLOVEnsko