FALKOVINY 3

No tak som si prečítala ten fajn materiál o p.Beránkovi. Komentár by bol na román, no veľmi to všetko oceňujem, hlavne tú pokoru. Uznávam skromných ľudí a hlavne tých, čo niečo dokázali a nie za peniaze. Viď P.Barabáš...

Viera, keby takých ľudí chodilo po horách viac, veru by na tych horských chatách iný život bol a ľudia by tam s väčšou chuťoch chodievali.

dakujem za mail, milujem hory, ich ticho ich vonu, ich dary, ale chodim do hory rada sama aby som ich viac pocuvala. Som rada, ze sa tam ludia radi vracaju a citia sa tam dobre

Tak toho pána nepoznám osobne, len z rozprávania Martina a s Royom som sa stretla na Vašich fotkách. Je to dokonalý pár a ten pán musí byť užasný človek. Klobúk dole pred ním, takých ľudí je málo. Ten článok je veľmi pekný a možno aj ja budem mať niekedy tú česť sa s ním zoznámiť. Vlastne Maťo si už aj vyskúšal aký ťažký, ale na druhú stranu krásny je život nosiča a bol veľmi rád za túto príležitosť.

Danka!
Ďakujem Ti, že si si našla chvíľku v tom uponahľanom živote aký máš a prečítala si si ten príspevok a dokonca tu aj napísala pár viet. Hej, suhlasím, že takých ľudí je okolo nás málo. Jasnačka, není problém sa dohodnuť a ísť na Chatu pod Rymi pozrieť alebo aj nocovať a spoznáš sa s Viktorom. Martin bol veľmi, ale skutočne veľmi poctený, že si to mohol vyskúšať, tuším to mal okolo 20kg a niesol na originál nosičských krosňach cibuľu. Zvyšných desať kilo sme si rozdelili s Jožkom do našich ruksakoch. Martin bol tak andšený, že opustil od pôvodného plánu, že sa budeme striedať a vyniesol cibulu až na chatu. Ma na to nezabudnuteľný zážitok. Som rád, že ho to baví, vraciať sa do Tatier a nevie sa dočkať, kedy ho zas niekedy so sebou zoberieme. Sú plány, niektoré som musel zrušiť, ale niektoré sa určite v septembrovom čase uskutočnia...