MANDOLINA
22. 10. 2013
ROZPADNUTÝ SALAŠ
premenili na nepoznanie
toto som dnes ráno našiel v mejlovej pošte a poslal mi to kámoš vandrák Jožko a hneď na to som v inom mejli objavil aj prvú reakciu na tento príspevok:
No veď spomínam, keď vám tam bolo tak horko, že ste museli "rozbiť" okno.
Mali by sme sa zasa niekedy vybrať aj na takéto prenocovanie, ináč Vlado celý čas na túre spomínal prespanie v snehovom záhrabe alebo v stane na snehu a keď som mu rozprával naše zážitky z mladosti, tak ho to ešte viac motivovalo.
Aj ja by som to ešte niekedy znovu vyskúšal, ale neviem, neviem. Zdravie už neslúži tak ako za mlada, ale na druhej strane v snehovom záhrabe bolo teplejšie ako v chajde - až na ten opilecký smäd, ktorý sa nedal uhasiť snehom ( vlastne destilovanou vodou).
Však uvidíme
Marián
Veru tak Marián a Jožko, kde tie časy sú...?
Boli to nezabudnuteľné chvíle stravené v tych cez zimu opustených salašoch, chatrčiach, napríklad pod Chočom či cestou Pod Borišov, Pod Suchým. Mandolina alebo aj La Paloma a iné opustené chatrče čo nám tulákom vždy dobre poslúžili a mohli sme v ich priestoroch prenocovať. Ako píšeš Marián, v tom snehovom zahrabe, kde ste mali teplejkšie ako v tej chatrči. Do rána vás tam zafúkalo a mohli sme si spievať od Flereťákov zafúúúúkanééééé....
...alebo keď sme sa ráno začali budiť a nie len voda vo flašach bola zamrznutá, ale aj všetko okolo nás, dokonca aj ohník chudák zmrzol do rána. Koľko sme sa vždy navláčili dreva z okolia chatrči, aby nám bolo teplúčko a vytvorili si tak také to pomyselné teplo domova. Spomenul som si na guláš, čo sme si ráno porcovali sekerkou a v ešusoch potom na liehovom variči zohrievali. Tie naše variče si svoje odslúžili veru a poslúžili by ešte aj dnes.
Jožko to tvoje ešte 500m a sme na vrchole a ten rozhľad čo sme vždy mali v tej hustej hmle. No nevedeli sme sa vynadívať na okolie, haha. Bola zima, ale vedeli sme sa zohriať už len tým, že sme tam spolu v tej chladnej opustenej prenádhernej prírode, ďaleko od starosti každodenných a preč z tych betónových klietok.
Dnes sa uchylujeme už do chát, kde je teplo, pohodlie a také to iné teplo domova. No roky pribúdajú, spomienky ostávajú, ale to naše zdravie je nám už prednejšie, aj keď ako píšeš Marián - no neviem, neviem - určite by sme to ešte zvládli, aj keď nám pribudol nejaký rôčik, sme nejaká partia horalov čo už ma prešlapaný kus života a zvládli sme nemožné, tak jednu noc v takej chatrči či v snežnom zahrabe by sme zvládli ešte hravo. Vždy nás potužila a zohriala nejaká ta ohnivá voda. Teraz ma napadlo, ako Jožkovi pod varičom v aute zhorel koberček, alebo ako sme sa ráno zobudili v Roháčoch a v slnečnom jase sme kráčali za vytúženým cieľom, nakoniec sme zmokli a skončili na Zverovke, na Sliezskom dome a pri Šútovskom vodopáde bolo tiež krásne. To som ale poplietol viac akcii dohromady. Veru tak Jožko a Marián, prešlapali sme kus tych prenadherných chodníčkov...
Mali by sme oprášiť aspon fotospomienky a dať ich do nejakého jedného spoločného albumu spomienok z tych našich vikendových vandrov v úžasných zakutiach fatranských či tatranských aj karpatských!
Ja len tak, prikladám jeden z množstva fotoalbumov, není to žiadná super profesionálna kvalita, ale spomienková fotoreportáž na jeden taký vikend stravený v kruhu priateľov v prekrásnom zimnom prostredí pod Chočom : VEĽKÝ CHOČ 1984 SK a keď sme už pod tým Chočom pridám ešte jeden album : VEĽKÝ CHOČ 1986 SK
Klikni na odkaz a sme na akcii Roháče :
tulák peťo z tramtárii na sLOVEnsku
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
