SVETIEĽKA
DUŠIČKY - PAMIATKA ZASNULÝCH
Rok čo rok opakujúce sa sviatky na konci jesene, kedy sa všetci poberáme s kytičkou a kahančekom k hrobom, kde odpočívajú naši najdrahší.
Rok čo rok sem na svojej www.stranky vkladám nejaký ten dušíčkový príspevok a nebude tomu ani tento rok inak.
Keď sa len tak behom roka prechádzame po tych cintorínoch a koncom jesene tam ideme zapáliť tie svetieľka spomienok na tie hroby, všimol si niekto, koľko to všetko stojí peňazí? Jak tie naše pomníky, ktoré tam stoja, za ktoré sme zaplatili nehorázne peniaze, tak všetka ta zbytočná honička aby sme mali na hrobe niečo extra, väčšiu kyticu, kahanec.
Potrebujeme také honosné hroby, staviame mohyly za veľké prachy, ktoré by sme si mohli užiť aj inak kym žijeme! Načo je nám to? Len aby iný videl, že na to máme! Nestačil by kríž a pod ním kytička a kahanček v ktorom horí to svetieľko spomienok na blizkého?
A napadlo vás niekedy, že návšteva cintorínov nie je jediným spôsobom, ako si zaspomínať na tych našich zosnulých, lebo existuje aj iný spôsob a možno aj zdravší spôsob, lebo na cintorínoch je v tom čase dušičkovom akási negatívna energia a niekomu to môže naháňať strach, vyvolávať také tie nie moc príjemné pocity úzkosti či až depresie. Cintorín skutočne není miestom, na ktoré by sme chodili s nadšením či radosťou. Je to skôr akási nutnosť rok čo rok, ktorú treba splniť. Vymyslela si to cirkev ako odozvu na helovin, že toto je zlé, uctievanie ohňa a tak. Není to opičenie sa po zvyku z poza veľklej mláky, je to úplne inak, ale o tom nechcem písať, to si najdete na internete. A ešte iné je, ak niekto chodí na cintorín denne, lebo tam má svojho blizkého nedávno pochovaného.
Spomínajme aj inak, doma pri starých fotkách, pri zapálenej sviečke, pri hudbe, ktorú sme s tou osobou rádi počúvali, čo sme s tou či onou osobou rádi robievali, čo sme zažili a len sa porozprávať o babičke, dedkovi, príbuzných a netlačiť sa na preplnenom cintoríne v chlade a vetre. Myslím si, že s veľkou pravdepodobnosťou, je to príjemnejšie spomínanie ako sa motať medzi hrobmi. Tam si človek môže behom roka kedykoľvek odbehnuť, keď tam bude teplúčko a menej ľudí. Viem, je to sviatok raz v roku, ale v poslednom čase sa ten sviatok úplne zblbol s honosnými kyticami za nehorázne peniaze, ktoré ako som tu už písal, by si mohol užiť aj inak a je dôležité si vôbec spomenuť na tych našich najbližších.
Tak zapáľme svetieľka spomienok na našich najbližších, na ľudí čo sme poznali okolo nás, na kámošov a priateľov, na osobnosti z hudobnej či filmovej brandži, na športovcov a u mňa hlavne na horolezcov, na každého čo nám nejakym spôsbom bol blízky a ostáva v nás, v našom srdiečku, spomienkách a okolo mňa chybuje veľmi veľa takých ľudí, nedá sa to sem vpísať, kto všetko, bol by to dlhý zoznam a určite by som na niekoho zabudol a preto, česť ich pamiatke, nezabudnem, nezabudneme...
tulák peťo z tramtárii na sLOVEnsku
