FALKOVINY 3

...nedávno sme spoločne oslavili jej osemdesiat jeden rokov

včera skoro ráno v tichosti odišla...

TERAZ VIAC SLOV NEMÁM

za mňa to povie pieseń

 http://youtu.be/ywxorvYjM8o

 ešte slová čo som dnes našiel v mejlovej pošte, napísal ich kamarát z Valašska

 Milý Peťo, tak babička se na nás už usmívá jen z fotek ale zůstává v našich srdcích. Jsem moc rád, že jsem se s ní mohl taky seznámit, prohlížím si fotky a vzpomínám. Při pohledu na její výborné koláče a minitrdelníčky stále cítím jejich výbornou chuť...Cítím s vámi a tiše objímám...Petr

pridávam slová čo napísal sused našej starenky

pani lidka vo vasej matke odisiel uzasny clovek ,to bola ucinena dobrota stale budem mat pred sebou ten jemny nenapodobnitelny usmev pre kazdeho mala len mile slova budeme ju velmi postradat cest jej pamiatke... Marián

ĎAKUJEM!

Je štvrtok ráno. Ráno ako každé iné pracovné ráno. Závesy odťahujem a pozerám cez okno aké tam je počasie. Okno otváram a pušťam do izby čerstvý tatranský vzduch. Vidím ako ráno čo ráno najvyšší vrch Vysokých Tatier a to Gerlachovský štít, ktorý ma 2 654,4m.n.m. Nikdy som sa na jeho vrchol dodnes nedostal. Prezliekám sa, zastavím sa v kúpelke, schodby zbehnem dole do obyvačky a do kuchyni. Kde už cítim šípkový čaj a nejaký koláč. Navzájom si s mojou maminou poprajeme dobré ráno a sadám za stôl. Nalieva mi čaj a vyťahuje z trúby čerstvo upečený gruľovník - koláč z kysnutého cesta, plnený zemiakovou kašou ochutenou. Ten mám veľmi rád. Len tak sedíme, spoločne debatujeme o kadečom, raňajkujem a popritom sledujeme na ulici ľudí čo sa popred kuchynské okno promenádujú. Mamina vždy každého pozná a o každom mi niečo povie, keď tu zrazu si spomenie, akú mala skoro ráno návštevu.

Niekto zazvonil. Akurát vložila gruľovník do trúby. Otvára dve a tam stojí starká z Kopčan. Marienka, ako jej moja mamina hovorievala, čo ty tu robíš? Že ide okolo a tak sa stavila na kus reči a potrebuje pohár vody, na zapitie liekov. Posedeli spoločne, poklebetili čo ktorá ma nové. Starenka, že sa pochválila, akú má krásnu novú fasádu pod bránou i na dvore. V záhrade všetko porobené, ešte sa bude červená repa zavárať, vyberať zelenina  a jablčka pooberať. Tento rok ich veľa veru nebude. Že ju aj ponukla čajom a potom aj koláčikom, no nič nechcela. Spomenula ešte svoju oslavu narodenín čo mala a fotila sa pri torte aj s Liduškou. Nik iný neprišiel, len Liduška s Peťkou a Peťom. Už mám 81 rokov a Ty Anička ak sa nepletiem už máš 85 rokov, však. Ej veru, ako starneme a čas letí nezadržateľne a pokračovala o tej oslave, aj som im povedala, nech mi nič nenosia, nič už nepotrebujem. Zrazu jej oči padli na hodiny čo vysia na stene v kuchyni roky rokúce, bolo niečo po piatej, rozlúčila sa a poberala sa ďalej, vraj má pred sebou ešte dlhú cestu, ale ešte dodala : však sa tam potom stretneme Anička...

V tom som sa zobudil a zistil som, ja som doma, v Holíči na svojej posteli a toto všetko sa mi snívalo. Preto som to sem rýchlo šiel napísať, aby som na niečo nezabudol, lebo je mi to všetko také záhadne... 

Dlho sa mi s mojou maminkou nesnívalo a dlho som vo Svite nebol. Už aj rok a tu zrazu takýto sen. Veľa z toho sna som si dal do súvislosti s tým čo sa v posledných dňoch stalo a čo naša starenka tak pred mesiacom vyslovila, že kedy pôjdeme pozrieť babku do Svitu, ktorá od marca 2010 je už tiež tam hore. Starenka to nejak mala popletené už v tej hlave. Tiež čo všetko urobila okolo domu a čo všetko povedala, chcela ešte kadečo porobiť, ako si tu novú fasádu ani neužila. V tú osudnú sobotu, kedy sme ju našli v stave v akom bola, sme mali zavárať červenú repu. Už sme to nestihli a dom v ktorom roky rokúce žila ostal prázdny...

...zajtra, kedy ma svoj sviatok, bude Márii, zajtra sa s našou babinkou, našou starenkou aj maminkou  naposledy rozlúčime a verím, že sa tam ďaleko s tou mojou maminkou stretne a nie len s ňou...

 http://youtu.be/GvVMawbZhQM