FALKOVINY 3

STALO SA TO

Zaparkoval som auto pred poštou a šiel poslať balík a odtiaľ k Milanovi niečo mu pomôcť v tej jeho letnej haciende, kde som sa zdržal možno aj hodinku a ako sa tak vraciam dole k pošte, všimol som si pred mojím autom zaparkované auto Mestskej polícii a za mojím autom stálo auto Polícia s označením.

Chvíľku som len tak postával na chodníku a sledoval čo sa bude diať. Nič sa nedialo a tak som v kľude prišiel k autu, z oboch zaparkovaných aut povyskakovali policajti a rovno ku mne. Oslovili ma, či som majiteľom tohto auta a okamžite mi surovo zalomili ruky za chrbát, nasadili mi púta a zvalili ma na zem bez vysvetlenia a žiadali len kľúče od auta. Na môj dotaz čo sa stalo, čo som urobil mi bolo povedané: "Tu otázky kladiem ja, kde sú tie kľúče?" a ja som sa samozrejme ohradil, že im kľúče nevydám a mal som radšej hubu držať, surovo si jednou nohou kľakol na mňa a nasilu mi vytiahol ten príslušník kľúče z vrecka bundy. Ako som na tej asfaltke ležal, zbiehali sa okoloidúci, postávali, čudovali sa čo sa deje a čo vidia. Tak som tam radšej ticho ležal a čakal čo sa diať bude. Neviem čo hľadali alebo čo našli, len som počul ako si fotia niečo v aute a bavia sa o drogách.  Niečo si z auta vzali a surovo ma postavili ma na nohy a ukazovali mi čo to je a na čo mi to je.

Čumel som ako puk. V igelitovom sáčku mali moje tri injekčne striekačky čo ležali na zadnom okne v aute a nič rozumné ma nenapadlo, odpovedal som im bez váhania: " V batohu mám ešte vážené konope!" a čo sa dialo, to bolo ako z filmu. Jeden z príslušníkov, asi z drogového, priskočil ku mne, jednu mi vypáli, že si z nich robím srandu a vraj ten smiech ma prejde u nich na oddelení. Stihol som si všimnúť, že mali špz Bratislavy a už som zas ležal na asfaltke a prehraboval sa mi v batohu, no našiel tam len dve balenia konope čo používam ako tesnenie na závity. Kričal ako pominutý čo to má znamenať. No čupol si ku mne taký starší policajt a či mu viem vysvetliť čo je v tých striekačkách za tekutina a ukázal mi ich v tom igelitom sáčku. Ležiac na tej špinavej a tvrdej asfaltke, som pootočil hlavu a chcel som mu povedať, že je tam návod, ale odpovedal som mu: "To je špeciálna vazelína na kartuše, na vodovodné batérie, som vodoinštalatér..." a všimol som si, že sa pousmial. Vstal a niečo hovoril kolegovi, ktorý bol zrazu iný, príjemnejší na môj údiv. Postavil ma na nohy, odomkol mi želiezka na rukách so slovami, ešte si to všetko overíme ma strčil do ich auta, kde som sedel a sledoval okolie a ako sa o niečom bavia policajti s mestskou políciou, ktorá sadla do svojho auta a šla preč. Policajti z drogového si sadli do auta a vraj musia urobiť zápis zo zásahu a mlčiac všetci traja sme sa viezli na policajné  oddelenie v meste.

Vystúpili sme z auta a všimol som si, ako ten mladší policajt nesie môj batoh a na oddelení urobili zápis, ktorý chceli podpísať a podávali mi moje osobné veci, ako batoh a moje doklady čo tam našli. Čítal som čo mi bolo predložené na stole a odmietal som to podpísať, lebo to tam opísali úplne inak ako to naozaj bolo. Bez akéhokoľvek ospravedlnenia mi povedali: "Podpíšte to a môžete ísť..." 

Čo bolo potom a aké to malo následky neviem, zobudil som sa spotený, vystresovany a sen ako zo živý sa mi sníval, no ta predstava, že by sa to ozaj stalo a verím, že v skutočnosti by ten zásah prebiehal surovejšie a krutejšie...

EŠTE, ŽE TO BOL LEN SEN, ale tu vazelínu z okna musím odstrániť čím skôr, aby náhodou...

tulák peťo z tramtárii - sLOVEnsko